Slnko a svetlo vyhralo svoj boj s temnotou a od zimného slnovratu sa dni opäť predlžujú. Hoci nie je ľudskými zmlyslami jednoduché zachytiť túto postupnú zmenu, deň-svetlo-slnko je 6. januára skutočne „o krok ďalej“ ako bol na zimný slnovrat (21. decembra). Na Tri krále sa končí v tradičnej kultúre Slovenska vianočné obdobie a začína fašiangový „svet naopak“.
Hoci je dnes deň Zjavenia pána alebo Troch kráľov považovaný za čisto cirkevný kresťanský sviatok, tradičné zvyky našich predkov nás presviedčajú o jeho prelínaní sa so staroslovanskými a rímskymi obradmi. Svätenie vody v potokoch a riekach, ktoré sa zachovalo v obciach severovýchodného Slovenska (gréckokatolícka a pravoslávna cirkev) a šibanie sa vždyzelenými vetvičkami súvisí s vierou v magicko-ochranné a očistné vlastnosti vody a v životodarnú silu zelene. Tieto úkony mali prinášať do ďalšieho roka zdravie a vitalitu. Ľudia chodili v tento deň do kostolov si nechať posvätiť vodu, soľ, kriedu, cesnak či sviečku. Všetky takéto tzv. sväteniny sa používali pri liečení chorôb, na ochranu domov pred bleskami, pri magických úkonoch. Doma ľudia na Tri krále varili dlhé šúľance. Čím dlhšie boli šúľance, tým vyššie mal podľa magických predstáv našich predkov narásť ľan, konope, obilie a bohatá úroda znamenala hojnosť a spokojnosť gazdu i celej rodiny. Pre zabezpečenie rovankého výsledku sa ľudia šmýkali na ľade alebo vozili na saniach. Po domoch chodievali koledníci a vinšovali zdravie, šťastie, hojnosť a prosperitu. Vinše a krátke dramatické výjavy boli obdobné ako na vianočných obchôdzkach, ale tematicky spomínali troch kráľov, malého Ježiška, Pannu Máriu, prípadne betlehemskú hviezdu. Koledníci boli maskovaní a za svoje vinše dostávali v niektorých obciach výslužku. Napríklad v podobe kysnutých pletencov.
Skončenie vianočného obdobia v tento deň dokazovalo aj zvesovanie vianočných vetvičiek alebo stromčeka. Táto čarovná a životodarná zeleň sa zavesila na ovocný strom, ktorý málo rodil, aby mu svojou silou pomohla. A tak aj my v čajovni využijeme silu vianočnej zelene a možno sa nám tento rok urodia aj nejaké čerešničky :)
Aby nám v čajovňovej minizáhradke zarodilo veľa zdravého a dobrého, varili sme šúľance, samozrejme, snažili sme sa čo najdlhšie. Podľa odhadu mal najdlhší šúľanec cca 35 cm. Šmýkať sa na ľade, či sánkovať na snehu sa nám v Nitre v tento deň nepodarí, ale môžme to skúsiť aspoň po blate.
Večer sa tešíme na všetkých čajovňových vinšovníkov, ktorých pohostíme tradične, liptovskou caltou.
Pre tých, ktorí by sa chceli naučiť nejaký trojkráľový vinš alebo si overiť tu uvedené infomrácie, nech sa páči, zoznam základnej literatúry:
Feglová - Leščák: Pramene k tradičnej duchovnej kultúre Slovenska
Čaplovič: Etnografia Slovákov v Uhorsku
SLOVENSKO 3, Ľud II. časť
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska
Nádaská: Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch
Drugová: Vianoce na Slovensku
Mintalová Zubercová: Vianoce na Slovensku. Recepty, tradície, zvyklosti
